4. časť Vývoj života na Zemi

Na štvrtom stretnutí sme sa s deťmi rozprávali o tom, ako prebiehal vývoj života na Zemi od jednobunkovcov až po človeka. Na záver si deti ako vždy vyrobili vlastnú knižku.

Opäť sme sa s deťmi najskôr privítali.

Ako prvé sme sa porozprávali o tom, čo vieme o fosíliách, skamenelinách, aké su podľa vedcov dohady a domnienky. 

Začali sme rozmotávať PRAHORY a zistili sme, že toto obdobie trvalo naozaj veľmi dlho.

Prvý žiovt vznikol v morskej vode a stovky miliónov rokov žili na Zemi iba jednoduché jednobunkové organizmy

Ešte raz si treba prejsť celý pás, aby si deti zažili, že toto obdobie trvalo naozaj veeeeľmi dlho 🙂

A rozmotávame ďalej STAROHORY.

Veľmi typické pre toto obdobie a strategické pre ďalší život na Zemi sú sinice.

Produkujú do ovzdušia kyslík, tak potrebný pre život na súši.

Sinice rástli ako veľké stĺpy pod vodou a dosahovali veľkosť až 3 metre.

Na konci tohto obdobia sa objavili aj hubky, ktoré pomáhali „čistiť“ morské dno.

PRVOHORY začínajú obdobím Kambria, kedy sa more začalo plniť obrovským množstvom nových živočíchov – kambrická exploózia. U morských živočíchov sa objavili prvé zuby. Živočíchy však zatiaľ nemali čeluste.

Namiesto čeľustí mali okrúhle ústa ako prísavky, z ktorých im rástli zuby.

V období Ordoviku vznikalo veľa druhov z toho, čo už bolo. V moriach sa objavili prvé stavovce, boli to ryby s pancierom. Život sa presúva do sladkej vody.

Život začal osídľovať aj súš. Objavili sa prvé malinké rastlinky – machorasty. Na konci tohto obdobia prišlo ochladenie, veľká časť Zeme sa zaľadnila. To spôsobilo prvé z celkovo piatich veľkých vymieraní živočíchov.

Nasledovalo veľmi teplé obdobie – Silúr, prerušované krátkymi zaľadneniami.

Zrodili sa predchodchodcovia žralokov a rají. Boli to prvé drsnokožce. Kožu im pokrývajú malé šupiny, ktoré pripomínajú zuby. Sú ostré na dotyk, preto koža pôsobí ako brúsny papier.

V mori sa objavujú ryby s čeľusťou. Bol to obrovský pokrok. Keď mala ryba čeľusť, mohla robiť mnoho vecí. Mala oveľa väčší výber toho, čo zje, pretože si potravu mohla podrviť a polámať na menšie kusy.

Živočíchy začali osídľovať súš. Boli to článkonožce – mnohonôžky, škorpióny.

V období Devónu sa rastlinám na súši začalo veľmi dariť – explózia rastlín. V mori sa darilo rybám s pancierom.

Napríklad taký Dunkleosteus bol dlhý ako autobus 🙂 Vyvinuli sa im pľúca, aby mohli dýchať vzduch na súši a plutvy sa im pomaly začali meniť na 4 končatiny. Voláme ich štvornožce – tetrapódy. Na konci tohto obdobia Zem postihlo druhé veľké vymieranie živočíchov. Zmizli napríklad trilobity aj panciernaté ryby. Nevieme, čo toto vymieranie spôsobilo.

V období Karbónu sa kontinenty spojili do jedného superkontinentu Pangea.

Prasličky, paprade a ostatné rastliny začali dorastať do výšky 30 metrov. Objavili sa prvé ihličnany. Vďaka teplým obdobiam medzi zaľadneniami sa z odumretých častí stromov začali vytvárať ložiská budúceho uhlia. Objavil sa lietajúci hmyz. Štvornožce sa už presídlili na súš a začali sa z nich vyvíjať obojživelníky a plazy.

Obojživelníky stále potrebovali žiť blízko vody, pretože vajíčka, ktorými sa rozmnožovali, kládli do vody. Vajíčka nemali pevnú škrupinku a na vzduchu by vyschli. Plazy už mali vajíčko s pevnou škrupinkou, preto ich už mohli klásť na súši.

Nasledovalo chladné obdobie Perm, pokračovali zaľadnenia, počas ktorých mnohé oblasti boli skryté pod ľadom. Na súši sa darí obojživelníkom a plazom. Z plazov sa vyvinuli dravé jaštery. Jedným zo známych jašterov bol aj dimetrodon, ktorý je nesprávne označovaný za dinosaura.

Na konci obdobia vyhynulo obrovské množstvo živočíchov, okolo 90% všetkých druhov. Bolo to pravdepodobne kvôli sopečným výbuchom, ktoré otrávili atmosféru. Bolo to najväčšie vymierani v dejinách Zeme (tretie v poradí).

Nastalo obdobie DRUHOHÔR. Počas Triasu bolo na Zemi veľmi teplo. Príroda sa snažila o svoju obnovu. Nový vek začal patriť plazom – dinosaurom. Čoskoro sa stali pánmi sveta na dlhých 150 miliónov rokov, až po koniec druhohôr. V mori sa objavujú prvé korytnačky a na súši sa objavujú prvé cicavce. Zatiaľ boli maličké, podobné dnešným malým hlodavcom ako piskor alebo potkan.                                                               

V období Kriedy teplé obdobie pokračuje. Veľké dinosaury sa už stratili, ich rozmery sa zmenšujú. Prvý krát sa objavujú kvitnúce rastliny. Objavujú sa včely, aby mohli kvety opeľovať.

Na konci tohto obdobia pravdepodobne narazila do Zeme kométa alebo asteroid a náraz spôsobil veľkú katastrofu. Na pevnine zúrili požiare, oceánmi sa šírili obrovské vlny cunami a planétou otriasali silné zemestrasenia. Úlomky hornín sa vznášali v atmosfére a zabraňovali slnečným lúčom preniknúť na zemský povrch. Zem sa zmenila na ľadovo chladnú. Toto všetko spôsobilo, že mnoho zviera a rastlín vyhynulo. Dinosaury vyhynuli úplne.

A nastalo obdobia TREŤOHÔR. Striedali sa studené a teplé obdobia. Ľadové čiapky na póloch sa rozširovali. Po veľkom vymieraní sa začal objavovať nový život. Vládu prevzali cicavce. Spolu s vtákmi mali menší problém vyrovnať sa so zmenami počasia ako dinosaury. Na konci treťohôr sa objavil Australopithecus, priamy predchodca človeka.

ŠTVRTOHORY – podnebie na Zemi bolo veľmi premenlivé. Objavuje sa človek.

Deti si opät vyrobili spomienkovú knižku.  Každá strana reprezentuje jedno z období.
 

A na záver ešte gratulácia k úspešnému absolvovaniu workshopu 🙂